“Existuje iba jeden úspech. Žiť svoj život podľa seba.” Christopher Darlington Morley

Kyslé dažde


O znečistení vzduchu sme sa už rozprávali v predchádzajúcom článku. Teraz sa pozrieme podrobnejšie na kyslé dažde, ktoré tiež súvisia s znečistením vzduchu. Článok obsahuje aj video. Takže poďme sa pozrieť bližšie na to :) 


Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu siričitého a oxidov dusíka do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v oblakoch. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Pojem kyslý dážď je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy kyslého spádu – mokrý spád, kedy kyselinotvorné plyny a častice sú splachované dažďom a inými zrážkami, a suchý spád, keď sa plyny a častice ukladajú na povrch Zeme bez prítomnosti zrážok.



Ako prvý sa zaoberal kyslými dažďami škótsky chemik Robert Angus Smith v roku 1852, niekedy je označovaný aj ako „Otec kyslých dažďov“.
Kyslý dážď urýchľuje zvetrávanie uhličitanových hornín a urýchľuje aj koróziu budov. Prispieva tiež ku kyslosti riek, potokov a ničí stromy vo vyšších polohách. Na boj s týmto javom sa vynakladá v súčasnosti značné úsilie.
Desaťročia zvýšeného prísunu kyselín spôsobili zvýšenú environmentálnu záťaž vysokohorských lesov a vodných organizmov v citlivých ekosystémoch. V niektorých prípadoch sa zmenili celé biologické spoločenstvá a z niektorých jazier a tokov vymizli niektoré druhy rýb. V mnohých iných prípadoch prebehli menej nápadné zmeny, ktoré viedli k zníženiu rozmanitosti druhov v ekosystéme. Toto platí obzvlášť pre severovýchod USA, kde bývajú najkyslejšie dažde a pôda má často menšiu schopnosť neutralizovať kyslosť. Kyslý dážď ničí tiež niektoré stavebné materiály a historické pamiatky. 
Kyslý dážď spôsobuje eróziu starobylých vzácnych sôch a spôsobil už rozsiahle škody. Kyselina sírová z kyslého dažďa chemicky reaguje s vápnikom v kameni (vápenec, pieskovec, mramor, žula) a vytvára sa sadra, ktorá sa vymrví. Tento jav sa dá často pozorovať na starých náhrobných kameňoch, kde sa pôsobením kyslého dažďa stávajú nápisy nečitateľnými.
Medzi zníženými hodnotami pH a vymieraním rýb v jazerách je úzka súvislosť. Pod pH = 4,5 neprežíva prakticky žiadna ryba, pre zdravý vývin sú potrebné hodnoty pH vyššie než 6. Kyselina vo vode zabraňuje tvorbe enzýmov, ktoré umožňujú rybím larvám opustiť vajíčko. Kyslé prostredie tiež napomáha uvoľneniu toxických kovov, ako je hliník v jazerách. Hliník u niektorých rýb spôsobuje zvýšenú tvorbu hlienu v okolí žiabier, čo bráni dostatočnému príjmu kyslíka. Vysoká úroveň kyslosti zabraňuje rastu fytoplanktónu, čím trpia živočíchy, ktoré sa nimi živia.
Živé organizmy v pôde môžu byť vážne poškodené kyslými dažďami. Niektoré tropické mikroorganizmy dokážu rýchlo stráviť kyseliny (Rodhe, 2005), ale iné typy mikroorganizmov nedokážu znášať nízke hodnoty pH a hynú. Enzýmy týchto mikroorganizmov sú kyselinami denaturované (zmenia tvar a stanú sa nefunkčnými).
V posledných troch článkoch sme si povedali všetko podstatné o vzduchu, jeho znečistení a špeciálne o kyslých dažďoch. Dúfam, že sa Vám tento cyklus článkov páčil. Pretože týmto článkom ukončujeme učivo šiesteho ročníka základnej školy. Verím, že som Vám pri učení pomohla :) Nemusíte sa báť chemickými článkami budem pokračovať! 

by ViErKa

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Kyslé dažde


O znečistení vzduchu sme sa už rozprávali v predchádzajúcom článku. Teraz sa pozrieme podrobnejšie na kyslé dažde, ktoré tiež súvisia s znečistením vzduchu. Článok obsahuje aj video. Takže poďme sa pozrieť bližšie na to :) 


Kyslý dážď vzniká následkom úniku oxidu siričitého a oxidov dusíka do atmosféry, kde prejdú chemickými premenami a sú rozpustené v kvapkách vody v oblakoch. Kvapky padajú na zem vo forme dažďa alebo snehu, čo môže zvýšiť kyslosť pôdy a ovplyvniť chemickú rovnováhu v jazerách a vodných tokoch. Pojem kyslý dážď je niekedy použitý vo všeobecnejšom význame, ktorý zahŕňa všetky formy kyslého spádu – mokrý spád, kedy kyselinotvorné plyny a častice sú splachované dažďom a inými zrážkami, a suchý spád, keď sa plyny a častice ukladajú na povrch Zeme bez prítomnosti zrážok.



Ako prvý sa zaoberal kyslými dažďami škótsky chemik Robert Angus Smith v roku 1852, niekedy je označovaný aj ako „Otec kyslých dažďov“.
Kyslý dážď urýchľuje zvetrávanie uhličitanových hornín a urýchľuje aj koróziu budov. Prispieva tiež ku kyslosti riek, potokov a ničí stromy vo vyšších polohách. Na boj s týmto javom sa vynakladá v súčasnosti značné úsilie.
Desaťročia zvýšeného prísunu kyselín spôsobili zvýšenú environmentálnu záťaž vysokohorských lesov a vodných organizmov v citlivých ekosystémoch. V niektorých prípadoch sa zmenili celé biologické spoločenstvá a z niektorých jazier a tokov vymizli niektoré druhy rýb. V mnohých iných prípadoch prebehli menej nápadné zmeny, ktoré viedli k zníženiu rozmanitosti druhov v ekosystéme. Toto platí obzvlášť pre severovýchod USA, kde bývajú najkyslejšie dažde a pôda má často menšiu schopnosť neutralizovať kyslosť. Kyslý dážď ničí tiež niektoré stavebné materiály a historické pamiatky. 
Kyslý dážď spôsobuje eróziu starobylých vzácnych sôch a spôsobil už rozsiahle škody. Kyselina sírová z kyslého dažďa chemicky reaguje s vápnikom v kameni (vápenec, pieskovec, mramor, žula) a vytvára sa sadra, ktorá sa vymrví. Tento jav sa dá často pozorovať na starých náhrobných kameňoch, kde sa pôsobením kyslého dažďa stávajú nápisy nečitateľnými.
Medzi zníženými hodnotami pH a vymieraním rýb v jazerách je úzka súvislosť. Pod pH = 4,5 neprežíva prakticky žiadna ryba, pre zdravý vývin sú potrebné hodnoty pH vyššie než 6. Kyselina vo vode zabraňuje tvorbe enzýmov, ktoré umožňujú rybím larvám opustiť vajíčko. Kyslé prostredie tiež napomáha uvoľneniu toxických kovov, ako je hliník v jazerách. Hliník u niektorých rýb spôsobuje zvýšenú tvorbu hlienu v okolí žiabier, čo bráni dostatočnému príjmu kyslíka. Vysoká úroveň kyslosti zabraňuje rastu fytoplanktónu, čím trpia živočíchy, ktoré sa nimi živia.
Živé organizmy v pôde môžu byť vážne poškodené kyslými dažďami. Niektoré tropické mikroorganizmy dokážu rýchlo stráviť kyseliny (Rodhe, 2005), ale iné typy mikroorganizmov nedokážu znášať nízke hodnoty pH a hynú. Enzýmy týchto mikroorganizmov sú kyselinami denaturované (zmenia tvar a stanú sa nefunkčnými).
V posledných troch článkoch sme si povedali všetko podstatné o vzduchu, jeho znečistení a špeciálne o kyslých dažďoch. Dúfam, že sa Vám tento cyklus článkov páčil. Pretože týmto článkom ukončujeme učivo šiesteho ročníka základnej školy. Verím, že som Vám pri učení pomohla :) Nemusíte sa báť chemickými článkami budem pokračovať! 

by ViErKa

Share This Article:

,

CONVERSATION

0 komentárov :

Zverejnenie komentára

Follow Me @zivotpodlaseba

*Niektoré články sú vrámci spolupráce (sú označené). To nemení fakt, že recenzie sú pravdivé (podľa subjektívneho názoru) a nijako to neovplyvňuje recenzovanie či skúšanie daného produktu.
*Všetky moje fotografie a text je chránený autorským právom. Nemôžu byť kopírované bez môjho súhlasu. ©2014-2018
*All of my photographs and the blog content are copyrighted and all rights reserved. They may not be used or reproduced in any way without my explicit permission.