Na túto otázku ma moja starká jednoduchú odpoveď. ÁNO! Tento mesiac sa totiž dožila tohoto krásneho životného jubileá :) Gratulujem! Zamýšľam sa, dožijem sa ja? Neviem nechávam to na osud.
Samozrejme sme to museli patrične osláviť. Vytiahli sme pár jej veci, napr. staré šalôčky na kávu, ktoré majú cez 50 rokov a bežne z nich nikto nepije kávu, pripravili obľúbené jedlá a dopriali si kus dobrej torty :)
To čo nebolo bežné kedysi sme priniesli tiež. A tak možno povedať, že starká v 90siadke ochutnala zlato vo víne, ktorým si pripila a na chlebíčku zjedla aj jedlé kvety. Mali ste vidieť tu reakciu. A to môžem zjesť??? Zjedla a chutilo. A samozrejme aj z torty si trebalo dať.
Môžno sa treba zamyslieť aj nad otázkou čo robila keď sa dožila? Neviem presne napísať. Ale niečo v tomto duchu: nebrať život až tak vážne, všetko má svoj čas, nejako bolo aj bude, treba žiť tu a teraz. A držať sa hesla nech si teda robí každý čo chce ja sa viem zariadiť aj sama. A možno sa stane aj Vám, že sa dožijete. Samozrejme treba mať aj fyzičku a teda nielen tú "posilkovú". Isto ma chápete. Cvičiť v posilke je super, ale "vytrénovať si srdce" na poli, pri slnku a riadnej manuálnej práce je o inom. Chcem tým len povedať to, že starká nesedela na stoličke kdesi v kancelárií.
Zrejme toto bude nejaký návod na dlhý život. Neviem či sa dá vytvoriť niečo univerzálne čo by platilo pre všetkých. V jej prípade to funguje. A nemôžem zabudnúť na zásadnú vec a to každý deň pred spaním si "vypiť" niečo bylinkové. Darmo starí ľudia majú štýl "za jeden pre zdravie" overený už asi rokmi.
Podľa mňa práve rozmýšľa či sa Vážne dožila :) Je to tam starká moja. Vlastne medzi nami je 63ročný vekový rozdiel :) Och bože veď to je pokojne celý život človeka. Ďakujem, že sme sa stretli v tomto živote.
Je krásne, že celú oslavu brala v pozitívnom duchu. A takto (na fotke nižšie) sa stretli už len posledné dve žijúce sestry. Podľa mňa pamätná fotka :)
Prajem ti pokojnú a dôstojnú starobu. Nech si taká usmiata, veselá, šibalská aj ďalej a hlavne neprestavaj cvičiť, lebo krv musí prúdiť :))) Áno, ona stále (v rámci veku) cvičí doma v obývačke práve preto, že krv musí prúdiť, týmto sa totiž riadi už pár rokov.
A nie len starká dostala niečo malé v podobe darčeka. Aj ona dávala. Lebo dávať je viac ako brať. A každý kto si našiel čas v tejto šialenej dobe si domov odniesol lízatko v podobe belgickej čokolády s nápisom, aby nezabudli. Mária 90 :) Ďakujem - za čas, ktorý ste si našli. Pretože čas je najviac, prežiť život v prítomnosti a nie na cintoríne. Tam už nemusíte nosiť kvety, život je to čo sa ráta a spomienka je to čo bude žiť po smrti.
Zamyslite sa nad tým, či dávate dostatok času svojim ľuďom. Lebo kedykoľvek tu nemusia byť.
by ViErKa
0 Comments:
Zverejnenie komentára