“Existuje iba jeden úspech. Žiť svoj život podľa seba.” Christopher Darlington Morley

Slovenské tradície FAŠIANGY 2019


Tento rok som si dala jeden základný záväzok a to, že budem chodiť viac po Slovenku. Áno ešte viac ako chodím. Mám v pláne toho mnoho a chcem spoznať viac slovenských miest, kútov, ľudí, tradícií. A aj preto som začala hneď takto na začiatku roka s tou správnou slovenskou tradíciou. Obdobie plesov, karnevalov, fašiang má svoje čaro, ale myslím, že najviac to človek vníma pri jeho konci. Teda aspoň ja to tak mám vždy. Keď sa niečo končí vnímam to intenzívnejšie. 

Bujará zábava, fašiangové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy. Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Zvyky a obrady fašiangového obdobia symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti.

Tak som bola teda pozrieť na jednej už tradičnej zabíjačke spojenej s programom pochovávania basy! Nikdy som to naživo ako ucelený program nevidela (ani ma to v podstate nejako nebavilo), ale musím povedať, že v tomto modernom podaní na námestí som sa neskutočne bavila a veľakrát som sa s chuti zasmiala. 





Slovo fašiang pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj" alebo aj "výčap". Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou Nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.

Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti prijímali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách usporiadali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch.

Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Zábava mala ísť bokom, človek sa mal zahĺbiť do seba. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. V tento deň mali ženy viac dovolené, mali svoj sviatok, a aj preto túto stredu nazývali tiež Škaredá. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže vlastne jedlá pôstne. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu.

Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsať-dňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek fyzicky aj duševne pripraviť na Veľkú noc spájajúcu sa so vzkriesením Krista.

Ak ste videli moje Instastory, tak viete aká krásna príjemná zábava sa konala na námestí v Partizánskom. Okrem chutných zabíjačkových špecialít sme si vychutnali aj ozaj dobrú zabíjačkovú kapustnicu či varené víno a samozrejme šišky :) A nemožno zabudnúť povedať, že tu bola fakt skvelá hudba a atmosféra. Inak ak ste nie celkom "mäsové typy" mohli ste si kúpiť aj grilované kuriatko :) či niečo sladké pod zub! 





















Ak ste neboli na takomto typu akcie, tak vrelo odporúčam. Ak ste boli a nepáčilo sa Vám zjavne ste sa na to pozerali so zlým uhľom pohľadu :P :) 

Majte krásne fašiangy a užívajte si život :) 
by ViErKa

1 komentár:

Slovenské tradície FAŠIANGY 2019


Tento rok som si dala jeden základný záväzok a to, že budem chodiť viac po Slovenku. Áno ešte viac ako chodím. Mám v pláne toho mnoho a chcem spoznať viac slovenských miest, kútov, ľudí, tradícií. A aj preto som začala hneď takto na začiatku roka s tou správnou slovenskou tradíciou. Obdobie plesov, karnevalov, fašiang má svoje čaro, ale myslím, že najviac to človek vníma pri jeho konci. Teda aspoň ja to tak mám vždy. Keď sa niečo končí vnímam to intenzívnejšie. 

Bujará zábava, fašiangové sprievody, uvoľnené spoločenské konvencie, bláznivé masky, vôňa zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýte jedlá, sladké pokušenia a občas i voľnejšie mravy. Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti. Sú v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Zvyky a obrady fašiangového obdobia symbolizovali činnosti na zabezpečenie úrody a plodnosti.

Tak som bola teda pozrieť na jednej už tradičnej zabíjačke spojenej s programom pochovávania basy! Nikdy som to naživo ako ucelený program nevidela (ani ma to v podstate nejako nebavilo), ale musím povedať, že v tomto modernom podaní na námestí som sa neskutočne bavila a veľakrát som sa s chuti zasmiala. 





Slovo fašiang pochádza z nemeckého "vast-schane", čo značí niečo ako "posledný nápoj" alebo aj "výčap". Odkazuje sa tak na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou Nocou. Pôvodne boli Fašiangy známe ako mjasopust, ktorý označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.

Fašiangy taktiež označovali obdobie, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto období sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, odohrávali sa rôzne zabíjačky či tanečné zábavy a prebiehali rôzne iniciačné obrady. Do spoločnosti prijímali mládencov a dievčatá, učni sa po prejdení niekoľkými náročnými skúškami počas bohatých cechových zábav stávali tovarišmi, cechy volili nových cechmajstrov. Na dedinách usporiadali mládežnícke zábavy, v mestách sa zas sprievody vyznačovali maskami či chodením na chodúľoch.

Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Zábava mala ísť bokom, človek sa mal zahĺbiť do seba. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne ”pochovávali” basu, symbol dedinských tancovačiek. Symbolického, humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba. V tento deň mali ženy viac dovolené, mali svoj sviatok, a aj preto túto stredu nazývali tiež Škaredá. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže vlastne jedlá pôstne. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu.

Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsať-dňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. V období po popolcovej strede sa už neorganizujú žiadne zábavy a podľa kresťanských tradícií sa má vtedy človek fyzicky aj duševne pripraviť na Veľkú noc spájajúcu sa so vzkriesením Krista.

Ak ste videli moje Instastory, tak viete aká krásna príjemná zábava sa konala na námestí v Partizánskom. Okrem chutných zabíjačkových špecialít sme si vychutnali aj ozaj dobrú zabíjačkovú kapustnicu či varené víno a samozrejme šišky :) A nemožno zabudnúť povedať, že tu bola fakt skvelá hudba a atmosféra. Inak ak ste nie celkom "mäsové typy" mohli ste si kúpiť aj grilované kuriatko :) či niečo sladké pod zub! 





















Ak ste neboli na takomto typu akcie, tak vrelo odporúčam. Ak ste boli a nepáčilo sa Vám zjavne ste sa na to pozerali so zlým uhľom pohľadu :P :) 

Majte krásne fašiangy a užívajte si život :) 
by ViErKa

Share This Article:

CONVERSATION

1 komentárov :

Follow Me @zivotpodlaseba

*Niektoré články sú vrámci spolupráce (sú označené). To nemení fakt, že recenzie sú pravdivé (podľa subjektívneho názoru) a nijako to neovplyvňuje recenzovanie či skúšanie daného produktu.
*Všetky moje fotografie a text je chránený autorským právom. Nemôžu byť kopírované bez môjho súhlasu. ©2014-2018
*All of my photographs and the blog content are copyrighted and all rights reserved. They may not be used or reproduced in any way without my explicit permission.