Oouuu je! Tatry sú moje
milované J
Krásna turistika, pohoda vo vzduchu, príjemné prostredie, super služby, lanovky
na niektoré vrchy a keď vystihnete počasie, tak ako my je to úplná topka!
Ja Tatry navštevujem veľmi rada a pravidelne každý rok. Verím, že si túto
tradíciu aj udržím. Vysoké Tatry stoja naozaj za to. Nebudem sa moc rozpisovať.
Takže len stručne a viac menej Vám v tomto článku ponúkam krásne
zábery vo forme fotiek J
Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s
alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier a majú rozlohu
341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku). Sú
najatraktívnejšou časťou Tatier a ležia vo východnej polovici centrálnej časti. Na
západe ich od Západných Tatier a ich častí Liptovské kopy a Červené vrchy oddeľuje Kôprová dolina, na východe sa Kopským sedlom začínajú Belianske Tatry. Na juhu Vysoké Tatry hraničia s Tatranským podhorím, podcelkom Podtatranskej
kotliny a
na severovýchode susedí krátkym úsekom Ždiarska brázda, prináležiaca Podtatranskej brázde.
Keďže som Geológiu študovala na Vysokej škole, tak si nemôžem
odpustiť pohľad na Tatry z tejto strany J Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná.
Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a
južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na
kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal,
hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice.
Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.
Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210
mil. rokov). Okolité more ustúpilo koncom prvohôr a začala
sa prejavovať masívna erózia. V triase však
opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili
základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci
obdobia kriedy sa
Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi
vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov.
V paleogéne prekryli pohorie sedimenty podtatranskej skupiny.
Masívne zvyšovanie pohoria sa začalo až na konci paleogénu a hlavne v miocéne. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný
vplyv alpínske ľadovce, ktoré
tiekli v ľadových dobách, počas
ktorých dosahovali ľadovce na severných
stranách hôr až 14 km.
No a my sme vybehli na Popradské pleso.
Vybehli a to doslova, pretože sme naozaj bežali k plesu aj späť
a tým sme ukončili letnú bežeckú sezónu J Popradské
pleso (staršie Rybie pleso) je pleso v Mengusovskej doline pred
ústím Zlomísk pod zrázmi Ostrvy a Kôpok. Má rozlohu 6,88 ha, hĺbku 17m a nachádza sa
v nadmorskej výške 1 494,3 m n. m.
Pri plese stojí Chata pri Popradskom plese (bývalá
Chata kpt. Morávku). Popradské pleso je svojou rozlohou štvrté najväčšie
jazero. V limbovom háji neďaleko plesa je symbolický
cintorín obetiam Vysokých Tatier. Jazero sa vytvorilo po
ústupe ľadovcov v
poslednej dobe ľadovej. Údolie
zaplnila voda stekajúca z okolitých dolín a štítov.
Voda má žltozelenú farbu. Voda má teplotu okolo 16°C. Ľad pokryje
hladinu jazera, podľa aktuálneho počasia, okolo 11.novembra a roztápa sa okolo
21.mája. Vychutnajte si tie krásne fotky v celom článku :)
Po návšteve Popradského plesa sme sa presunuli k ďalšiemu plesu. Išli sme na Štrbské pleso. Toto miluje :) Mám k nemu krásne zážitky. Dá sa tu perfektne člnkovať, prechádzať, bežať a je tu krásny hotel Kempinsky s výrivkou na strechu hotela, ktorá je famózna (teda najmä ten výhľad). Vždy tu naberiem množstvo energie :) Ale o tom už bola reč v predchádzajúcich článkoch.
Krásne sú
tie naše Tatry, nie? Chodievate sme?
by ViErKa
0 Comments:
Zverejnenie komentára