Tento raz som sa vybrala na výlet do mesta, o ktorom som už dlho počúvala – do kúpeľných Lúhačovíc. Najskôr som si ich predstavovala ako miesto pre dôchodcov s pohárikom Vincentky v ruke, no priznávam, že realita ma veľmi milo prekvapila. Lúhačovice totiž nie sú len kúpele. Je to mesto so svojou atmosférou, históriou, architektúrou, pokojom aj energiou, ktorú treba zažiť na vlastnej koži. Už prvý kontakt s kolonádou mi pripomenul, aké je nádherné, keď sa človek odpojí od zhonu a nechá sa viesť doslova pomalým tempom života. Tu totiž nejde o to stihnúť všetko naraz – ale užiť si to, čo je práve v tej chvíli.
Keď som tam prišla, mala som pocit, že som sa ocitla v knihe o období prvej republiky – ale s moderným nádychom. Staré vily, secesia, park, fontány, pokojné uličky, vôňa kúpeľných oplátok aj kúpeľného krému, ktorý sa tu predáva snáď už sto rokov. A medzi tým všetkým turisti, rodiny, cyklisti, kúpeľní hostia v županoch, ale aj bežní výletníci ako ja. Lúhačovice majú v sebe zvláštnu kombináciu elegancie a obyčajnosti, vďaka ktorej sa tu cítiš príjemne, aj keď tu si prvýkrát.
Ako sa tam dostať – a prečo to nie je vôbec komplikované?
Ak pôjdeš zo Slovenska, najjednoduchšie je vyraziť autom. Zo smeru Trenčín je to sotva hodina cesty, zo Žiliny približne dve, z Bratislavy okolo dvoch a pol. Cesta je pohodlná, vedie cez hranicu pri Drietome, za ktorou už pokračuješ len pár kilometrov českým územím. Lúhačovice sú trochu „skryté“, nie priamo na hlavnom ťahu, a možno aj vďaka tomu si uchovali tú príjemnú atmosféru kúpeľného mestečka, nie turistickej veľkovýrobne.
Ak sa rozhodneš cestovať vlakom, Lúhačovice majú výhodu: sú konečnou stanicou, takže nehrozí, že omylom prestúpiš zle alebo vystúpiš o stanicu skôr. Vlaky jazdia z Uherského Brodu aj zlínskym smerom, takže sa sem dá dostať pohodlne aj bez auta. Stanica je navyše blízko centra, takže od momentu, keď vystúpiš z vlaku, to máš ku kolonáde len pár minút pešo.
A keď už sme pri príchode – ak pôjdeš autom, parkovanie nie je problém, len treba rátať s tým, že kúpeľné centrum je chránená zóna, kde sa parkuje len na vyhradených miestach. Dá sa zaparkovať v blízkosti hlavnej kolonády, pri priehrade alebo v okolí ubytovaní. Ak máš ubytovanie v kúpeľnom dome, väčšinou je parkovanie zahrnuté, ale ak si len na jednodňový výlet, stačí sa riadiť navigáciou a modrými značkami „parkoviště“.
Kolonáda, pramene a atmosféra, ktorá sa nedá napodobniť!
Ak je niečo, čo definuje Lúhačovice, tak je to kolonáda a pramene. Kolonáda je živý priestor, ktorý funguje od rána do večera – miestami je elegantná, miestami nostalgická, ale hlavne pôsobí veľmi príjemne. Tu sa chodí pomaly. Tu sa sadá na lavičky. Tu sa popíja voda z prameňov (ktoré nie každému chutia, no vraj liečia telo zvnútra). Tu kúpeľní hostia v županoch miešajú realitu s dovolenkou.
Najznámejší prameň je Vincentka – tá, ktorú si kúpiš aj doma v skle alebo plastovej fľaši, ale v Lúhačoviciach chutí úplne inak. Silnejšia, slanšia, liečivejšia. A možno aj vďaka tomu má mesto zvláštny „chuťový podpis“. Vincentka sa tu čapuje priamo z prameňa a zadarmo, stačí si zobrať vlastný pohárik. Ak ho nemáš, môžeš si ho kúpiť – ale ja odporúčam zobrať si svoj, aspoň literárne zapadneš medzi miestnych kúpeľníkov.
Okrem Vincentky tu však nájdeš viacero ďalších prameňov – Ottovku, Amálku či Svätý Josef. Každý chutí inak, každý má trochu iné minerálne zloženie a vraj aj iný účinok. Niektoré sú vhodné na dýchacie cesty, iné na trávenie, ďalšie na metabolizmus. Ak máš rád ochutnávanie, môžeš si spraviť doslova „prameňovú tour“ po meste a objaviť rozdiely, ktoré inde nezažiješ.
A tu prichádza prvá zaujímavosť: kedysi sa Vincentka vyvážala dokonca až do Egypta a pila ju aj cisárska rodina. Lúhačovice tak mali svoj „exportný poklad“ omnoho skôr, ako to bolo moderné.
Architektúra ako z rozprávky – Jurkovič v najlepšej forme?
To, čo robí Lúhačovice výnimočnými, nie je len voda, ale aj architektúra. A tá má jedného hlavného „otca“ – slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Ak poznáš jeho prácu z Považia, z Moravy alebo z Tatier, možno vieš, že jeho rukopis je nezameniteľný: secesia, ornamenty, folklór, farby, drevo, domy, ktoré vyzerajú ako ilustrované. V Lúhačoviciach ich je hneď niekoľko – Jurkovičův dům, Vila Jestřabí, Vila Valaška či Sluneční lázně. Každá z nich je ako umelecké dielo, ktoré sa oplatí aj len tak obzerať zvonku. A najlepšie je, že sú stále živé – nie sú to múzeá, ale hotely, kúpele, kultúrne priestory.
Jedna malá zaujímavosť: Jurkovič tu vraj pôvodne chcel zrealizovať oveľa väčší projekt, ale financie a vojna to zastavili. To, čo po ňom zostalo, je však dodnes pýchou mesta a jedným z najkrajších architektonických súborov na Morave.
Kúpele, wellness a ten typ pokoja, ktorý moderný človek potrebuje?
Lúhačovice sú kúpele, ale nemusíš tu byť „pacient“, aby si si ich užil. Ak chceš masáž, inhalácie, bahenný zábal, minerálny kúpeľ alebo wellness balíček, stačí si len vybrať. Niektoré služby poskytujú veľké kúpeľné domy, iné sú v menších hoteloch alebo moderných wellness centrách. Ja osobne odporúčam zájsť do Wellness Alexandria, ktoré je známe svojím strešným bazénom a výhľadom na mesto. Ak chceš vlastný tichý program, odporúčam lekársku masáž s prírodným olejom – dá sa objednať aj bez kúpeľného pobytu.
V Lúhačoviciach sa dá však oddychovať aj úplne inak – stačí sa prejsť k priehrade Pozlovice, posedieť pri jazierku s labuťami, alebo si spraviť nenáročnú vychádzku do okolitých lesov. Mesto je obklopené Bielymi Karpatmi, takže stačí pár krokov a si v prírode. Ak si milovník nenáročnej turistiky alebo nordic walkingu, toto je ideálne miesto. A ak si prinesieš bicykel, ešte lepšie – popri priehrade vedie cyklotrasa, po ktorej sa dá ísť až do okolitých obcí.
A ďalšia zaujímavosť – Lúhačovice majú aj svoje letné festivaly, kolonádne koncerty, filmové podujatia, a počas sezóny mestom vonia živá hudba a kúpeľné wafle. Ak chceš mesto zažiť najkultúrnejšie, najlepší čas je jún až september.
To, čo ti určite odporúčam ochutnať – lebo sem patrí aj jedlo!
Neodíď z Lúhačovíc bez kúpeľných oplátok. Tie kupované v supermarketoch sú obyčajný tieň toho, čo tu dostaneš čerstvo upečené. Plnené, voňavé, teplé. Nájdeš ich na kolonáde, v kúpeľných predajniach aj v niektorých cukrárňach. Ak ti chutí Vincentka, môžeš si ju kúpiť v skle, priamo zo zdroja. A ak ti nechutí – aj tak ju skús. Je to ako podpis mesta.
K dobrému posedeniu patrí káva a zákusok – a na to je tu hneď niekoľko miest. Pekné miesto s atmosférou je kúpeľná cukráreň v Jurkovičovom dome, kde sedíš priamo v priestore, ktorý vyzerá ako z roku 1910, ale obsluha je dnešná. Na zmrzlinu je skvelé malé bistro pri prameni Ottovka. A ak máš chuť na seriózne jedlo, odporúčam tradičnú moravskú kuchyňu v centre mesta – halušky, sviečková, výpečky, všetko s domácou atmosférou. Lúhačovice zatiaľ nie sú mestom hipsterských gastro-konceptov, ale práve to je na nich pekné – jedlo je tu jednoduché a úprimné.
Pozvánka pre teba?
Ak hľadáš miesto, kde sa dá na jeden víkend vypnúť, nadýchnuť sa minerálov, pokoja a architektúry, Lúhačovice sú presne tým mestom, ktoré stojí za návštevu. Nie sú hlučné, nie sú komerčné, nie sú tlačené masovou turistikou. A práve preto si udržali niečo, čo sa dnes stráca – pomalý, liečivý čas. Taký, ktorý netreba naháňať, ale nechať plynúť.
Keď som odchádzala, mala som pocit, že som bola niekde ďaleko – hoci som bola len hodinu za hranicou. A presne to je na tom najkrajšie: že niekedy stačí urobiť len malý výlet, aby sa veľa zmenilo v hlave.
Tak ti prajem, aby si sa tam raz vybral aj ty. Vezmi si pohodlné topánky, pohárik na pramene, priestor v žalúdku na oplátky a čas, ktorý nebudeš musieť kontrolovať. Lúhačovice ti ho naplnia samé.
by ViErKa
0 Comments:
Zverejnenie komentára