Život podľa seba

Tento rok nám do života priniesol mnoho nového, iného, nepredvídateľného ... Pre mňa bol rozhodne iný ako tie predošlé roky. Naučil ma zároveň množstvo nových veci a hlavne sa pozerať na veci inak. Z viacerých uhľov pohľadu. Jedno čo nám asi všetkým dal, je pocit oklieštenosti. A takého... nechcem povedať, že obmedzovania. Tak sme mnohí preto museli meniť naše plány, dovolenky, ciele. Ja som si už pred časom povedala, že budem spoznávať krásy Slovenska, lebo toto je neprebádaný kút ešte stále.

Halloween - pre niekoho americký sviatok, pre iného komercia, či diabolský deň... Priznávam sa, ani ja som tomuto sviatku nebola nejako extrémne naklonená. V mojom živote som ho nejako neriešila. Tieto dni boli pre mňa viac o spomínaní si na blízskych, rodinu a o spomienkach na cintorínoch. 

Počas Vysokej školy som to začala vnímať viac a v mojom prvom zamestnaní zas o niečo viac, keďže sme robili večierky v tento deň. A tento rok som si povedala, že prečo si jeden neurobiť doma. Jasné, to nie je to pravé orechové. Ale vzhľadom na súčasnú situáciu, prečo nie? Každý psychológ predsa vraví, že je len na nás ako zareagujeme na danú situáciu, podnet. Tak som si povedala, že tento sviatok oslávime doma! A pekne po našom. 

Neviem čo Vám napadne ako prvé, keď sa povie Kremnica? Mňa mince, bane a lyžovačka. A len preto, že sme sa v škole o mincovni učili (dokonca sme tu boli aj na výlete), bane pretože zlato a z toho mince (aj toto sme sa voľakde učili) a lyžovačka počas môjho detstva. Tak to bolo ozaj super. Poznáte to cez víkendy vyraziť na hory a užívať si sneh, svah, lyžovačku, horúcu čokoládu a horské zubaté slniečko. Bože to boli časy! Hneď by som ich vrátila. No a do Kremnice a na Skalku pri Kremnici som sa vrátila po 10 rokoch. A ako bolo?