PIVO obľúbený nápoj po celom svete. Pijú ho štangasti v krčme, baletky po predstavení, ľudia po fyzickej námahe, samozrejme aj tí bez pohybu. Piješ ho aj ty? Nechcem navádzať na alkoholizmus, to vôbec nie! No jeden pohár vychladeného veľkého pivka padne na úžitok :) A prečo to hovorím?
Zamysleli ste sa nad jeho zloženým, obsahom? Nad tým, či je vôbec zdravé? Aké významné prvky obsahuje? Že nie? Chyba! Poďme to teda urobiť spolu. V nasledujúcom texte uvádzam pár skvelých informácií, že človek ani neverí, že to je o pive.
Na úvod treba povedať, že pivo je nápoj pripravený hlavne zo sladu, chmeľu a vody. Enzýmy, ktorých činnosť sa pri sušení sladu prerušila, sa vo varni pivovaru znova aktivizujú a pokračujú v štiepení škrobov a bielkovín na rozpustné a skvasiteľné látky. V ďalšom procese výroby sa využíva pôsobenie pivných kvasníc, ktoré vytvárajú alkohol a oxid uhličitý.
Proces výroby piva by sme mohli zhrnúť do niekoľkých bodov:
1.) Príjem sladu Slad sa privezie do pivovaru kde sa nechá zhruba 1 mesiac odležať, po mesiaci sa rozomelie na tzv. sladovú tuč.
2.) Vystieranie Vystieranie prebieha vo varni vo vystieracej kadi, kde do procesu výroby vstupuje druhá hlavná surovina výroby piva , teda voda. Proces pasírovania, teda miešania sladu s vodou prebieha pri teplote 52°C.
3.) Rmutovanie Rmutovanie je proces, pri ktorom enzymatický komplex obsiahnutý v slade štepí zložité polysacharidy na skvasitelné cukry. Rozhodujúce sú v tomto procese teploty 63°C a 72°C teda optimálne teploty pre pôsobenie enzýmov.
4.) Scedzovanie Po rmutovaní sa celé dielo prečerpá do scedzovacej kade, kde sa po 30 minútach vytvorí cediaca vrstva pevných podielov a prebieha vlastná filtrácia, teda oddelenie kvapalného podielu (sladiny) od pevného podielu (sladového mlátu (kalu.))
5.) Chmelovar Filtrovaná číra sladina prichádza do mladinovej panvy a do varného procesu vstupuje tretia dôležitá surovina chmeľ. Varením sladiny s chmeľom po dobu 120 minút prechádzajú ušľachtilé horké látky chmeľu do roztoku a výsledkom je horká mladina.
6.) Chladenie Horká mladina sa čerpá vysokou vtokovou rýchlosťou do víriacej kade, kde dochádza k oddeleniu horkých kalov. Následne je ,už číra mladina, schladená v jednostupňovom doskovom chladiči na zákvasnú teplotu 8°C.
7.) Kvasenie Schladená a prevzdušnená mladina sa po zakvasení spodnými pivovarskými kvasnicami (Saccharomyces cerevisiae) pridáva do uzavretých nerezových cylindrokonických tankov (CKT). Pri kvasení dochádza k premene skvasitelných cukrov na alkohol a CO2.
Teplota kvasiaceho zeleného piva sa udržuje na max. 11°C. Hlavné kvasenie prebieha u výčapných pív 7 dní u špeciálnych 7 - 14 dní.
8.) Zhromažďovanie CO2 Pri hlavnom kvasení vzniká plynný CO2, ktorý sa zhromažďuje a po vyčistení od ďalších plynov a mechanických nečistôt je niekoľko stupňovou kompresiou skvapalnený. Takto získaný CO2 je v pivovare využívaný ako pretlačné médium pri manipulácii s pivom, čo zabraňuje nežiadúcej oxidácii piva.
9.) Ležiacka pivnica Po prekvasení sa mladé pivo schladí a po odčerpaní usadených kvasníc sa uloží do sudov do ležiackej pivnice. Tam v uzavretých tankoch pri tlaku 1,0 atmosféry a teplote do 2°C dochádza k dozrievaniu piva a špecifikácii jeho chuti. Výčapné pivá ležia približne 20-30 dní, ležiaky a špeciálne pivá 60 dní niektoré aj 100 dní.
10.) Filtrácia Po odležaní a následnej laboratórnej kontrole jednotlivých ležiakových tankov sa naráža pivo na filtráciu. Filtrácia prebieha na sviečkovom kremíkovom filtri, kde po dokonalom odfiltrovaní kvasiniek dostáva pivo iskru.
11.) Oddelenie pretlačných tankov Filtrované pivo je pred stáčaním uskladnené v oddelení pretlačných tankov sudovej a fľaškovej stáčiarne. V tomto oddelení je rovnako umiestnený aj stroj na pasterizáciu piva, ktorým sú ošetrené všetky pivá. Pred samotným stáčaním je opäť prevedená laboratórna skúška.
12.) Stáčiareň V stáčiarni sa pripravené fľašky a sudy vymyjú, naplnia, prebehne lepenie etikiet kontrola plnosti a zátkovanie. Po uzavretí sú fľaše plnené do prepraviek a skladané na palety.
13.) Výstupná kontrola Z každej stočenej šarže sú odoberané hotové výrobky do úschovnej miestnosti, kde sú uchované pre prípadné reklamácie a ďalej sú výrobky podrobované laboratórnym analýzam. Až po laboratórnej výstupnej kontrole je stočená šarža exportovaná k odberateľom.
14.) Expedícia Hotové pivo balené na paletách je nakladané do áut a rozvážané k odberateľom.
Postup výroby piva sa v každom pivovaru trochu líši a je niečím špecifický a to dodáva každému pivu inú chuť a špecifické vlastnosti.
Na úvod treba povedať, že pivo je nápoj pripravený hlavne zo sladu, chmeľu a vody. Enzýmy, ktorých činnosť sa pri sušení sladu prerušila, sa vo varni pivovaru znova aktivizujú a pokračujú v štiepení škrobov a bielkovín na rozpustné a skvasiteľné látky. V ďalšom procese výroby sa využíva pôsobenie pivných kvasníc, ktoré vytvárajú alkohol a oxid uhličitý.
Proces výroby piva by sme mohli zhrnúť do niekoľkých bodov:
1.) Príjem sladu Slad sa privezie do pivovaru kde sa nechá zhruba 1 mesiac odležať, po mesiaci sa rozomelie na tzv. sladovú tuč.
2.) Vystieranie Vystieranie prebieha vo varni vo vystieracej kadi, kde do procesu výroby vstupuje druhá hlavná surovina výroby piva , teda voda. Proces pasírovania, teda miešania sladu s vodou prebieha pri teplote 52°C.
3.) Rmutovanie Rmutovanie je proces, pri ktorom enzymatický komplex obsiahnutý v slade štepí zložité polysacharidy na skvasitelné cukry. Rozhodujúce sú v tomto procese teploty 63°C a 72°C teda optimálne teploty pre pôsobenie enzýmov.
4.) Scedzovanie Po rmutovaní sa celé dielo prečerpá do scedzovacej kade, kde sa po 30 minútach vytvorí cediaca vrstva pevných podielov a prebieha vlastná filtrácia, teda oddelenie kvapalného podielu (sladiny) od pevného podielu (sladového mlátu (kalu.))
5.) Chmelovar Filtrovaná číra sladina prichádza do mladinovej panvy a do varného procesu vstupuje tretia dôležitá surovina chmeľ. Varením sladiny s chmeľom po dobu 120 minút prechádzajú ušľachtilé horké látky chmeľu do roztoku a výsledkom je horká mladina.
6.) Chladenie Horká mladina sa čerpá vysokou vtokovou rýchlosťou do víriacej kade, kde dochádza k oddeleniu horkých kalov. Následne je ,už číra mladina, schladená v jednostupňovom doskovom chladiči na zákvasnú teplotu 8°C.
7.) Kvasenie Schladená a prevzdušnená mladina sa po zakvasení spodnými pivovarskými kvasnicami (Saccharomyces cerevisiae) pridáva do uzavretých nerezových cylindrokonických tankov (CKT). Pri kvasení dochádza k premene skvasitelných cukrov na alkohol a CO2.
Teplota kvasiaceho zeleného piva sa udržuje na max. 11°C. Hlavné kvasenie prebieha u výčapných pív 7 dní u špeciálnych 7 - 14 dní.
8.) Zhromažďovanie CO2 Pri hlavnom kvasení vzniká plynný CO2, ktorý sa zhromažďuje a po vyčistení od ďalších plynov a mechanických nečistôt je niekoľko stupňovou kompresiou skvapalnený. Takto získaný CO2 je v pivovare využívaný ako pretlačné médium pri manipulácii s pivom, čo zabraňuje nežiadúcej oxidácii piva.
9.) Ležiacka pivnica Po prekvasení sa mladé pivo schladí a po odčerpaní usadených kvasníc sa uloží do sudov do ležiackej pivnice. Tam v uzavretých tankoch pri tlaku 1,0 atmosféry a teplote do 2°C dochádza k dozrievaniu piva a špecifikácii jeho chuti. Výčapné pivá ležia približne 20-30 dní, ležiaky a špeciálne pivá 60 dní niektoré aj 100 dní.
10.) Filtrácia Po odležaní a následnej laboratórnej kontrole jednotlivých ležiakových tankov sa naráža pivo na filtráciu. Filtrácia prebieha na sviečkovom kremíkovom filtri, kde po dokonalom odfiltrovaní kvasiniek dostáva pivo iskru.
11.) Oddelenie pretlačných tankov Filtrované pivo je pred stáčaním uskladnené v oddelení pretlačných tankov sudovej a fľaškovej stáčiarne. V tomto oddelení je rovnako umiestnený aj stroj na pasterizáciu piva, ktorým sú ošetrené všetky pivá. Pred samotným stáčaním je opäť prevedená laboratórna skúška.
12.) Stáčiareň V stáčiarni sa pripravené fľašky a sudy vymyjú, naplnia, prebehne lepenie etikiet kontrola plnosti a zátkovanie. Po uzavretí sú fľaše plnené do prepraviek a skladané na palety.
13.) Výstupná kontrola Z každej stočenej šarže sú odoberané hotové výrobky do úschovnej miestnosti, kde sú uchované pre prípadné reklamácie a ďalej sú výrobky podrobované laboratórnym analýzam. Až po laboratórnej výstupnej kontrole je stočená šarža exportovaná k odberateľom.
14.) Expedícia Hotové pivo balené na paletách je nakladané do áut a rozvážané k odberateľom.
Postup výroby piva sa v každom pivovaru trochu líši a je niečím špecifický a to dodáva každému pivu inú chuť a špecifické vlastnosti.
V súčastnosti je pomerné obľúbená domáca výroba piva, tak som sa teda nato trošku pozrela bližšie.
Vo svete je veľmi rozšírenou zábavou domáce varenie piva. Američania, Austrálčania, Briti, Belgičania, Novozélanďana sa predbiehajú v domácom varení piva. Varí sa dokonca aj v Nemecku a ďalších krajinách. Vyrobiť pivo v domácich podmienkach nie je totiž žiadny kumšt a zvládne to každý. Dá sa na to ísť rôznymi spôsobmi. Doporučuje sa začať tým najjednoduchším. Kúpite si súpravu obsahujúcu práškový, alebo tekutý extrakt a kvasnice. Oboje rozmiešate v hrnci s patričným množstvom vody. Vody menej či viacej, závisí to od toho čo hodláte uvariť, čí desiatku, dvanástku alebo silnejší zlatý mok. Pokiaľ chcete vyšší obsah alkoholu prisypte cukor, nechajte päť dní kvasiť, potom prelejte do PET fliaš a nechajte najmenej 10 dní uležať a pivo je pripravené ku konzumácii. Pokiaľ všetko spravíte podľa návodu, ktorý je priložený v súprave a nenastanú iné neočakávané udalosti, budete šokovaný kvalitou výsledku. Takúto súpravu na varenie piva dostane kúpiť aj cez internet, dokonca sa tým zaoberá aj jedná nemenovaná firma na Slovensku.
Prečo je to také jednoduché? Pretože to najzložitejšie za Vás urobil výrobca extraktu. Prášok nie je nejakým rozomletým sladom. Pri jeho výrobe sa postupuje ako u výroby piva vo veľkom. Všetko prebieha niekde v pivovare úplne rovnako ako keď sa varí pivo. Keď je všetko hotové, má dôjsť ku kvaseniu. Tu sa však proces preruší a špeciálnou technológiou sa mladina vysuší. Proste sa z nej dostane von voda. Vy si kúpite extrakt ktorý rozriedite vo vode ( vy tam vlastne tu vodu vrátite) a pokračujete ako v pivovare, avšak v malom. Samozrejme spôsobom pre malé množstvá. Každý pivovar chce mať z mála veľa. Túto stratégiu im prenechajte a pokiaľ sa neuskromníte a zostanete u kvality, výsledok Vás skutočne prekvapí.
Už vieme proces výroby piva aj to ako si ho za istých podmienok vyrobiť doma. No dostávame sa na tu najdôležitejšiu časť! Pozrime sa na pivo chemickým očkom :)
Pivo je disperznou sústavou rôznych zlúčenín. Naviac ide o koloidný roztok rôznych makromolekúl- bielkovín, nukleových kyselín, sacharidov a lipidov. Chemické zloženie piva sa mení v širokom rozpätí. V závislosti od extraktu pôvodnej mladiny a stupni prekvasenia obsahuje pivo asi 2 až 6 % extraktívnych látok. Hlavnou súčasťou extraktu sú sacharidy ( dextriny, mono a oligosacharidy, maltóza, maltotrióza, pentóza.). Asi 6 až 9 % extraktu tvoria dusíkaté látky.
V pive sú okrem iného aj polyfenolové látky (cca 100 až 180 mg/l), horúce látky z chmeľu (cca 15 až 40 mg/l), farbivá (melanoidiny), glycerol, lipidy, heterocyklické látky a vitamíny. Energetická hodnota 10° piva sa pohybuje okolo 1500 kJ/l a u 12° 1800 kJ/l. Pivo ako kvalitný isotonický nápoj ( s nadľahčením by sme ho mohli označiť za najdostupnejší iontový nápoj) s dostatkom vápnika, horčíka a ďalších prvkov s antioxidačným účinkom, dostatkom celej škály vitamínov B, bez obsahu tuku, pritom s dostatočným energetickým potenciálom a s nízkym obsahom alkoholu môže zasiahnuť do viacerých oblastí prevencie a liečby. Z pivovarského pohľadu je výborné, že práve prostredníctvom piva sa dá vďaka jeho perfektnej nutričnej vyváženosti a fyziologickým efektom, pri rozumnej konzumácii veľmi dobre uplatniť pozitívny vplyv alkoholu.
Pivo je málo kalorické - má menej kalórií ako väčšina džúsov, mlieko či jogurt. Obsahuje až 92% vody. K ďalším mimoriadne významným zložkám piva tiež patrí enzým, ktorý chráni telo pred žalúdočnými vredmi, horčík, ktorí pôsobí ako prevencia pred vznikom obličkových kameňov, či antioxidanty, ktoré vás zase chránia pred rakovinou štítnej žľazy a čriev.
Pivo neobsahuje žiadny cholesterol. Naopak obsah stopových prvkov z neho robí nevyčerpateľnú zásobáreň nepostrádateľných, zdraviu prospešných látok. Okrem už spomínaného horčíka je to napríklad vápnik, ktorý je základnou stavebnou zložkou pri tvorbe kostí a zubov, upravuje činnosť svalstva a pomáha regulovať zrážanlivosť krvi. Sám o sebe by svoju úlohu korektne plniť nemohol. Jeho ukladaniu napomáha fosfor, ktorý je v pive tiež zastúpený, rovnako ako draslík, či sodík, ktoré pre zmenu slúžia ako regulátory telesných tekutín.Keď hovoríme o pive, nemôžeme zabudnúť ani na vitamíny skupiny B (napr. niacin, kyselinu panthotenovou, pyridoxin, riboflavin a kyselinu listovou..), ktoré sú v tomto nápoji hojne zastúpené. B1- thiamin pomáha spracúvať sacharidy, B2- riboflavin zasa uvoľňuje energiu zo sacharidov a tukov a spolupracuje tiež pri trávení bielkovín, čím sa významnou mierou podieľa na výžive buniek. Nemôžeme zabudnúť ani na B – pyridoxín, ktorý podporuje správne fungovanie centrálneho nervového systému a červených krviniek.
Pivo aj víno sú staré ako ľudská civilizácia. Pivo je však z týchto dvoch kvasených nápojov staršie a jeho pôvod pravdepodobne predchádza vynájdeniu chleba. Na konci minulého, ale aj na začiatku tohto storočia sa verilo, že kolískou piva bol Egypt.Najstarší písomný záznam o pive pochádza z roku 4000 pred n.l. z Mezopotámie, kde sa píše o jačmennom pive. Z roku 2000 pred n.l. sa zachoval presný opis postupu varenia piva vo faraónových pivovaroch. V našich krajinách je prvá zmienka o pivovaroch v zakladacej listine Vyšehradskej kapitoly z roku 1080. Píše sa v nej o desiatke, o chmeli a spomínajú sa traja sládkovia (Sesulin, Sobik, Geston), ktorí mali pravo variť pivo pre kapitolu a priľahlé obce. Od 13. storočia sa varilo pivo pre vlastnú potrebu v domácnostiach, neskôr v osobitných miestnostiach, ktoré boli predchodcami pivovarov. Postupne sa varenie piva stalo výsadou štátu, šľachty, cirkvi a obci. V období priemyselnej revolúcie v 19. storočí nastal priemyselný rozvoj pivovarníctva a vo väčších mestách sa zakladajú meštiacke pivovary. V tomto čase, v roku 1842, sa založil plzenský pivovar Prazdroj a v Bratislave to bol Steinov pivovar, založený v roku 1870 a pôvodne umiestnený v priestoroch pod terajším Novým mostom (mostom SNP). Na svete je približne 5000 pivovarov, v ktorých sa vyrába okolo 15000 značiek piva. Na Slovensku je len 15 pivovarov. Rozšírilo sa zakladanie malých pivovarov pre potreby jednej krčmy, poprípade malého okolia. To umožňuje aj varenie špeciálnych druhov piva -remeselné pivovary.
Predovšetkým pivo, ako všetko dobré a prospešné, je vo veľkých množstvách škodlivé. Aj keď v pive je len malé množstvo alkoholu, predsa len môže po nadmernej konzumácii spôsobiť žalúdočné problémy, opilosť, v krajných prípadoch otravu alkoholom. No na druhej strane pivo obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antioxidantov. Pivo sa tak stáva výborný doplnok k strave, ktorý môže nahradiť rôzne multivitamíny a tabletky s minerálmi. Pivo slúži vďaka vysokému obsahu vody, nízkej kalorickej a nutričnej hodnote, nulovému obsahu tuku a skvelej chuti ako výborný nápoj, ktorý zdravo uhasí smäd.
Ak by sme sa nato pozrela naozaj odborne, tak stopové prvky a minerálne látky v jednom litri piva sú:
Vápnik Ca: 50 mg (7% dennej potreby). Predstavuje
dôležitú látku potrebnú pre tvorbu kostí a zubov. V tele prítomnosť vápnika upravuje
pohyb svalstva, pomáha zrážanlivosti krvi.
Fosfor P: 20 mg (2% dennej potreby). Napomáha ukladaniu
vápniku v kostiach. Uvoľňuje energiu zo sacharidov a podieľa sa na tvorbe
bielkovín.
Horčík Mg: 105 mg (49% dennej potreby). Podporuje nervovú
a svalovú aktivitu, uvoľňuje energiu, upravuje telesnú teplotu, metabolizmus
tukov a podieľa sa na syntéze bielkovín.
Draslík K: 300 mg (12% dennej potreby). Regulátor
telesných tekutín, podieľa sa na syntéze bielkovín a pri vytváraní glukózy.
Chloridy Cl: 250 mg (22% dennej potreby). Regulátor
telesných tekutín, podobne ako draslík. Chloridy napomáhajú v žalúdku vzniku
kyseliny chlorovodíkové, ktorá je dôležitá pri trávení.
Sodík Na: 40 mg (5% dennej potreby). Podieľa sa na
regulácii rovnováhy vody v organizme, pomáha pri kontrakcii svalov a pri
nervových reakciách. Pivo má priaznivý pomer draslíku a sodíku.
Vitamín B1 thiamín: 30 mg (3% dennej potreby).
Thiamín pomáha spracúvať sacharidy, nevyhnutné pre dodávanie energie. Má význam
pri raste, trávení a nervovej aktivite.
Vitamín B2 riboflavín: 330 mg (21% dennej potreby).
Riboflavín v tele pomáha uvoľňovať energiu zo sacharidov a tukov, spolupracuje
pri metabolizme bielkovín. Vitamín B3 - niacín: 6 600 mg (45% dennej potreby).
Významne sa podieľa na výžive buniek. Pôsobí pri uvoľňovaní energie z tukov a
pri zhromažďovaní telesnej energie. Je súčasťou dvoch koenzýmov, ktoré
napomáhajú syntetizovať telesný tuk a cholesterol.
Vitamín B6 pyridoxín: 400 mg (31% dennej potreby).
Hrá dôležitú úlohu pri metabolizme a absorpcii bielkovín, reguluje funkcie
tukov a sacharidov, pomáha správnej funkcii centrálneho nervového systému a
červených krviniek.
Kyselina listová C19H19N7O6: 110 mg (52% denní potreby). Pomáha
pri tvorbe červených krviniek, metabolizme aminokyselín a obnove buniek. Jej nedostatok
môže vyvolať poruchy zažívacieho traktu.
Oxid uhličitý CO2: v pive má priaznivé účinky pri
prekrvení slizníc v ústach, zvyšuje tvorbu slín, povzbudzuje produkciu kyseliny
chlorovodíkovej v žalúdočnej sliznici a podporuje vylučovanie látok.Človek by ani nepovedal, že čo všetko sa dá o pive napísať, povedať keď sa naň pozrieme ako na chemickú zmes látok. Ja stále tvrdím, že chémia je všade a vôbec nie je zlá. To len ľudský prístup nie je správny :) Pivo má množstvo vitamínov z radu B ale žiadny B-komplex v ňom nie je! Takže pivo nemá žiadne komplexy a nemusíte ani Vy mať a s chuťou NA ZDRAVIE!
by ViErKa
Pozn.: Obrázky v článku sú moje a z internetu. Všetky uvedené informácie sú verejné, dostupné na internete.
0 Comments:
Zverejnenie komentára