Skúste sa v mysli presunúť na začiatok dnešného Vášho dňa a zrátajte si koľko chemických dejov, resp. chemických reakcií ste dnes vykonali tj. koľko chemických reakcií u Vás od rána prebehlo.

Napr. ráno ste sa museli zobudiť, ranná hygiena (použitie zubnej pasty), raňajkovali ste, išli ste do školy autobusom (museli ste pobehnúť), stretávali ste sa s ľuďmi (zaľúbili ste sa, niekto Vás rozčúlil, mali ste stres ...), pili ste vodu, mali ste už vyučovanie (činnosť na hodine), fyzická aktivita, dali ste si šumivý vitamín do pohára – a to je presne to čo bude robiť, pozrieme sa na šumivú tabletku bližšie. Na fotke vidíte aké pomôcky sme použili :)

Chemická kinetika je vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá rýchlosťou chemických reakcií. Je to zároveň aj časť chémie, ktorá sa zaoberá faktormi ovplyvňujúce chemické reakcie.

Na to, aby mohla nastať chemická reakcia je potrebná energia. Aby došlo k chemickej reakcií musia mať časti energiu a tú nazývame aktivačná energia. Zároveň musia byť tieto častice správne orientované. Toto všetko, ale už vieme. Teraz si ukážeme ako dokážeme ovplyvniť priebeh chemickej reakcie vplyvom teploty.  

 V tomto videu som sa zamerala na 2 faktory, ktoré ovplyvňujú rýchlosť chemickej reakcie. Jedným z nich je TEPLOTA a druhým je VEĽKOSŤ POVRCHU TUHÝCH LÁTOK.Takže nech sa páči priatelia :)

Princípom pokusu je fakt, že rýchlosť chemickej reakcie sa dá ovplyvniť rôznymi faktormi jedným z nich je aj teplota (kt. sme pozorovali aj mi v pokuse.) S vplyvom teploty na rýchlosť reakcií sa stretávame aj v bežnom živote, napr. keď chceme zabrániť kazeniu potravín dávame ich do chladničky (nižšia teplota – spomalí chemické reakcie, kt. spôsobujú kazenie potravín), ale ak chceme urýchliť chemickú reakciu, tak zvyšujeme teplotu (napr. varenie).

Takže z pokusu nám vyplýva nasledovné: rýchlosť chemickej reakcie môžeme ovplyvniť faktormi, v našom prípade teplotou.

 Z chemického hľadiska teda môžeme konštatovať, že pri vyššej teplote majú častice látok väčšiu kinetickú (pohybovú) energiu, čím sa zväčší počet častíc s aktivačnou energiou (minimálna energia, kt. musia mať častice aby došlo k účinnej zrážke = chemickej reakcií). Pri vyššej teplote sa teda častice častejšie a silnejšie zrážajú.

Dochádza k zväčšovaniu počtu účinných zrážok, a tým aj k väčšej rýchlosti chemickej reakcie. Preto pozorujeme rýchlejšie rozpúšťanie šumivej tabletky v horúcej vode.

Princípom pokusu fakt, že vplyvom veľkosti tuhých látok sa dá rýchlosť chemickej reakcie ovplyvniť – je to jedna z možnosti (kt. sme pozorovali aj my v pokuse.) O vplyve veľkosti tuhých látok na rýchlosť chemických reakcií sa stretávame aj v bežnom živote, napr. pri konzumovaní potravín, dostatočné rozhryzenie potravín na menšie kúsky umožňuje lepšie a rýchlejšie využitie živín z potravy. V priemysle sa tiež tento fakt využíva a to napr. pri spracovaní a výrobe, často sa totiž drvia veľké kusy na menšie (spracovanie cukrovej trstiny, mletie vápenca pred ďalšie spracovanie...)

Takže z pokusu nám vyplýva nasledovné: rýchlosť chemickej reakcie môžeme ovplyvniť faktormi, v našom prípade vplyv veľkosti tuhých látok. 

Z chemického hľadiska teda môžeme konštatovať, že rýchlosť chemickej reakcie je ovplyvniteľná veľkosťou povrchu tuhých častíc. Na chemickej reakcií sa najskôr zúčastňujú častice, ktoré tvoria povrch reaktantov (šumivej tablety) a až po ich zreagovaní sa na povrch dostávajú ďalšie častice z vnútra reaktantov (šumivej tablety) a vstupujú do chemickej reakcie. 

Preto v našom prípade, keď sme šumivú tabletku rozdrvili chemická reakcia bola rýchlejšia, ako v prípade nerozdrvenej (celej šumivej tabletky vloženej do vody). Keď sme šumivú tabletku rozdrvili na menšie kusy, zväčšil sa jej povrch, pretože mnohé častice sa nachádzajú vo vnútri väčších kusov a teraz sa dostali na povrch. Keď sa častice z vnútra dostali na povrch (rozdrvili sme šumivú tabletu), došlo k zväčšeniu rýchlosti chemickej reakcie a to preto lebo došlo k zväčšeniu účinných zrážok reaktantov. 

Dúfam, že sa Vám video a článok páčil :)

byViErKa16